APLIKOVANÁ BEHAVIORÁLNA ANALÝZA (ABA)

ABA je metóda práce s dieťaťom, ktorá na základe analýzy správania dieťaťa používa špecifické techniky na dosiahnutie efektívnejšej komunikácie a vhodného správania.

História

Ruský lekár a psychológ I.P. Pavlov sa začal koncom 19. storočia zaoberať podmieňovaním správania u zvierat. Zistil, že pri správnom poskytovaní istých podnetov je možné naučiť organizmus odpovedať istým želaným spôsobom.

Na základe jeho zistení neskôr vznikli psychologické smery behaviorizmus a neobehaviorizmus, tie sa už zaoberajú podmieňovaním ľudského správania. Neobehaviorizmus kladie dôraz na odmeny a tresty ako faktory, ktoré ovplyvňujú, či sa nejaké správanie bude alebo nebude opakovať.

ABA vznikla ako aplikácia neobehavioristických poznatkov o zmene správania. Venuje sa podrobnej analýze správania vo vzťahu k okolitému prostrediu. Ponúka spôsoby, ako na základe tejto analýzy zmeniť správanie k lepšiemu. Prvú intenzívnu behaviorálnu intervenciu vytvoril americký psychológ O.I. Lovaas pre deti s autizmom.

Teória – ako funguje

ABA je založená na operantnom podmieňovaní správania. Princíp operantného podmieňovania sa dá vysvetliť na jednoduchom príklade.

Predstavme si takúto situáciu:

• Dieťaťu povieme, aby si umylo ruky (podnet, ktorý prichádza z prostredia – od nás)

• Dieťa si umyje ruky (správanie, ktoré dieťa vykonalo)

• Pochválime dieťa, že si umylo ruky (odmena, ktorú dieťa získa za vykonané správanie)

Ak sa táto situácia bude opakovať niekoľkokrát, dieťa si spojí umývanie rúk s pochvalou. Očakáva, že vždy keď si umyje ruky, bude za to pochválené. Pochvala je preňho príjemná, chce ju počuť zas a znova. Vďaka tomu sa naučí, že vždy keď mu povieme, aby si umylo ruky, tak to má urobiť a bude pochválené – nastalo učenie podmieňovaním.

ABA využíva učenie podmieňovaním, aby dieťa naučila produkovať žiaduce správanie (jednoducho aby robilo to, čo chceme/potrebujeme aby robilo). Chcené správanie je odmeňované (v ABA sa používa skôr výraz posilňované) a pri nechcenom správaní sa dbá na to, aby nebolo posilnené. Takto zvyšujeme pravdepodobnosť, že dieťa bude viac robiť to čo chceme (čo sme posilnili) a menej robiť to čo nechceme (čo sme neposilnili).

Tento princíp sa využíva pri učení dieťaťa ako jesť, ako sa hrať, ako sa správať k iným deťom, ale aj pri učení písmen, motorických činností a pri učení dieťaťa ako komunikovať.

Správanie dieťaťa sa vždy najprv analyzuje, zisťuje sa, čo je preňho posilnením, čo rado robí a čo nie a prečo je to tak. Sledujú sa podnety z prostredia, ktoré ho vedú k správaniu a reakcie prostredia na jeho správanie. Na základe tejto analýzy sa potom stanoví plán a podľa neho prebieha učenie – tréning.

Prax – ako vyzerá

ABA tréning prebieha podľa programu, ktorý vopred vypracuje behaviorálny analytik. V ňom sú presne stanovené ciele tréningu aj popísaný spôsob, ako ich dosiahnuť. S dieťaťom zväčša individuálne pracuje behaviorálny technik, jeho úlohou je vytvárať čo najviac situácii, v ktorých sa dieťa môže učiť a posilňovať získavanie nových poznatkov a zručností. Dosahovaním malých a ľahko zvládnuteľných cieľov sa dieťa postupne posúva k dosahovaniu tých náročnejších pod priebežnou supervíziou behaviorálneho analytika.

V našom centre pracujeme s niektorými prvkami ABA.

Využívame podmieňovanie ako veľmi dôležitý spôsob učenia. Odmeňovanie je veľmi dôležitý nástroj a správne narábanie s odmenami nám pomáha, aby sa deti chceli učiť a aby učenie vnímali ako hru.

Mand je výraz, ktorými sa v ABA označuje to, keď si dieťa niečo vypýta. Napr. keď dieťa povie “Prosím si červené auto,” je to mand. Mand však môže mať rôznu podobu, môže to byť celá veta, jedno slovo (“Auto”) alebo neverbálny znak (posunok). Keď učíme dieťa mandovať, učíme ho ako si vypýtať niečo, čo chce, ako začať sociálnu interakciu a zrozumiteľným spôsobom dať svojmu okoliu najavo svoje priania.

Prompt je akákoľvek pomoc, ktorú dieťaťu poskytujeme, aby úspešne splnilo úlohu. Vďaka promptom sa dieťa cíti úspešné a motivované učiť sa ďalej. Keď sa dieťa v priebehu učenia zlepšuje, poskytujeme mu stále menej a menej a promptov.

Analýzou problémového správania zisťujeme, aká môže byť príčina tohto správania a snažíme sa upraviť prostredie tak, aby k nemu dochádzalo čo najmenej. Namiesto toho učíme dieťa alternatívy, ktoré môže použiť namiesto tohto správania (napr. že keď chce loptu, má za nami prísť a povedať “Loptu,” namiesto toho, aby začalo plakať).

Okrem týchto prvkov využívame aj niektoré spôsoby učenia ako programy motorickej imitácie, vizuálnej diskriminácie, receptívnej identifikácie a metódu tvarovania, generalizácie či reťazenia. Za použitia týchto prvkov sa s dieťaťom venujeme rôznym činnostiam, v ktorých sa potrebuje zdokonaľovať.

Indikácie – komu pomáha

Prvky ABA je možné využiť pri učení akéhokoľvek dieťaťa alebo dospelého. Veľmi dobré výsledky sú s ABA sú u detí dosahované hlavne pri týchto ťažkostiach:

• Poruchy autistického spektra

• Poruchy reči

• Porucha pozornosti (ADD)

• Porucha pozornosti a hyperaktivity (ADHD)

• Mentálna retardácia

• Detská mozgová obrna

• Deti s oneskorením v jednej alebo viacerých oblastiach vývinu

Výsledky – ako pomáha

Každé dieťa je iné, v niektorých oblastiach môže napredovať veľmi rýchlo, v iných pomalšie. Vo všeobecnosti môžeme pozorovať zlepšenie v týchto oblastiach:

• Zapojenie do sociálnej interakcie

• Zlepšenie komunikácie

• Zníženie stresu

• Nadobudnutie pocitu úspešnosti

• Redukcia problémového správania

• Zlepšenie sa v samoobslužných činnostiach

• Nadobudnutie sociálnych zručností v interakcii s inými deťmi aj dospelými

• Zlepšenie motorických zručností

• Skvalitnenie hry dieťaťa

• Zlepšenie v oblasti kognitívnych aktivít ako pozornosť, sústredenie, myslenie atď

• Skvalitnenie trávenia voľného času dieťaťa