História 

Metóda Bilaterálnej integrácie vznikla v 70. a 80. rokoch 20. storočia v Škótsku ako reakcia na potreby detí, ktorým klasické špeciálno-pedagogické postupy nestačili.

Vychádza zo základov senzorickej integrácie Jean Ayres, ktorá prišla s myšlienkou, že zrenie mozgu a vyšších kognitívnych funkcií je priamo závislé od správneho spracovania pohybových a zmyslových podnetov.

Zakladateľkou metódy je Sheila Dobie. Zistila, že deti s dyslexiou, dyspraxiou a poruchami pozornosti majú takmer vždy zlyhávajú v koordinácii pravej a ľavej strany tela a v plynulom prekračovaní stredovej čiary. Vyvinula špecifický cvičebný systém na podporu týchto oblastí.

Andrew Dalziell nadviazal na prácu Sheily Dobie, modernizoval a rozvinul BI do dnešnej podoby. Prepojil ju s novými poznatkami neurovedy, pridal presnú diagnostiku, prvky rytmizácie a zameral sa na prepojenie pohybu s exekutívnymi funkciami mozgu a akademickým výkonom.

Teória – ako funguje

Pri väčšine bežných činností potrebujeme koordinovane používať obe strany tela. Jedna strana môže vykonávať hlavný pohyb, zatiaľ čo druhá zabezpečuje stabilitu alebo dopĺňa činnosť.

Pri strihaní jedna ruka ovláda nožnice a druhá pridŕža papier. Pri písaní jedna ruka píše a druhá stabilizuje zošit. Pri chôdzi, behu, skákaní alebo chytaní lopty musia obe strany tela spolupracovať v správnom rytme a načasovaní.

Bilaterálna integrácia podporuje najmä:

• koordináciu pravej a ľavej strany tela,
• prekračovanie stredovej línie tela,
• vnímanie polohy a pohybu vlastného tela,
• rovnováhu,
• vyhranenie laterality,
• pohybové plánovanie,
• zapamätanie pohybových postupov,
• udržanie rytmu a poradia pohybov.

Pohybové činnosti zároveň zapájajú zmyslové vnímanie, pozornosť a pamäť. Dieťa sleduje pokyn, zapamätá si postup, vykoná pohyby v určenom poradí a priebežne kontroluje polohu svojho tela.

Program postupne zvyšuje nároky na koordináciu, orientáciu, plánovanie a organizáciu pohybu. Náročnosť sa nastavuje tak, aby dieťa dokázalo úlohu zvládnuť a zároveň malo priestor na rozvoj.

Prax – ako vyzerá

Program bilaterálnej integrácie tvorí súbor pohybových cvičení zostavených terapeutom. Zostaveniu samotného programu a začiatku cvičenia teda prechádza niekoľko krokov:

1. Vstupná konzultácia (bez dieťaťa)

Prvé stretnutie prebieha len s rodičmi. Preberieme, s čím za nami prichádzate, čo vás znepokojuje, ako sa dieťa doteraz vyvíjalo a ako funguje v bežných každodenných činnostiach a situáciách. Ak máme podozrenie na ťažkosti v oblasti neuromotoriky, podrobnejšie sa zaoberáme raným psychomotorickým vývinom v prvom roku života.

2. Diagnostika neuromotoriky

V rámci tejto diagnostiky spájame testovanie bilaterálnej integrácie s testovaním prítomnosti primárnych reflexov (viac informácii nájdete v sekcii o Neurovývinovej stimulácii). V rámci tohto diagnostického stretnutia na základe fyzických testov a grafomotorického prejavu zisťujeme úroveň koordinácie pohybov jednotlivých častí tela, prípadné ťažkosti v oblasti prekračovania stredovej čiary, krížových pohybov, sledujeme ďalšie prejavy neuromotorickej zrelosti a overujeme prítomnosť primárnych reflexov, ktoré by mali byť  utlmené v rámci prvého roka vývinu.

3. Hodnotiaca konzultácia

Táto konzultácia prebieha opäť bez prítomnosti dieťaťa. Jej obsahom je prekonzultovať výsledky diagnostiky, oboznámiť rodičov s tým, či a v akých oblastiach sa vyskytujú u dieťaťa ťažkosti alebo kde vidíme priestor na zlepšenie. Rodičia tiež dostávajú prvé odporúčania ako môžu dieťa podporiť v rozvoji v rámci bežných každodenných aktivít.

4. Stretnutie ohľadom prvého programu na domáce cvičenie

Nasleduje stretnutie, na ktorom si ukážeme prvú sériu cvikov, ktoré bude dieťa cvičiť v domácom prostredí. Pokiaľ je to možné, na tomto stretnutí sa zúčastňuje aj dieťa a v jeho priebehu si spolu ukážeme a vyskúšame všetky cviky z programu.

Cvičenia na bilaterálnu integráciu využívajú jednoduché pohyby, napríklad dvíhanie končatín v rôznych polohách, tlieskanie, dupanie alebo skákanie. Jednotlivé pohyby sa vykonávajú v rytme a spájajú sa do sekvencií. Program sa prispôsobuje tomu, ktoré oblasti potrebuje dieťa podporiť. Zohľadňuje sa jeho vek, pohybové možnosti, schopnosť porozumieť pokynom, udržať pozornosť a zapamätať si poradie pohybov.

Program sa cvičí v domácom prostredí, ideálne každý deň. Cvičenie obyčajne zaberie zhruba 10 minút. Po 4-6 týždňoch sa opäť stretávame, aby sme si overili progres a nastavili ďalší program podľa aktuálnych schopností dieťaťa.

Indikácie – komu pomáha

Bilaterálna integrácia môže byť vhodná pre deti, ktoré majú ťažkosti s koordináciou, rovnováhou, pohybovým plánovaním alebo spoluprácou oboch strán tela. Vhodná pre deti zhruba od 3 – 4 rokov, ale aj pre dospievajúcich a dospelých pre optimalizáciu výkonu mozgu a reguláciu stresu.

Medzi dôvody na zaradenie dieťaťa do programu sú ťažkosti nasledujúcich oblastiach:

1. Ťažkosti v oblasti predškolských zručností

• Neprekračovanie stredovej čiary papiera/tela: dieťa pri kreslení strieda ruky podľa toho, na ktorej strane papiera kreslí
• Zlá koordinácia rúk: ruky nespolupracujú napr. pri strihaní, kreslení dieťa nepoužíva druhú ruku na pridržanie papiera
• Nevyhranená lateralita (dominantná ruka): dieťa strieda ruky pri kreslení, jedení, prípadne má skríženú dominanciu (napr. pravá ruka – ľavé oko).
• Nezrelá grafomotorika a úchop: kŕčovité držanie ceruzky, neschopnosť odkresliť základné geometrické tvary (krížik, štvorec, šikmú čiaru, trojuholník), výrazný tlak na podložku.
• Priestorová orientácia: pletie si hore/dole, predo mnou/za mnou a nevie určiť pravú/ľavú stranu na vlastnom tele.
• Slabá posturálna kontrola: nevie rovno sedieť na stoličke, neustále si podopiera hlavu rukami, leží na stole alebo sa vrtí
• Poruchy rytmizácie a spájanie pohybu s rečou: ťažkosti s vytlieskavaním slov, zlá koordinácia pri riekankách spojených s pohybom

2. Ťažkosti v oblasti školských zručností

• Problémy s čítaním a pri práci s textom: preskakuje riadky, vynecháva slová, problémy pri prepise textu, vysoká unaviteľnosť
• Písanie a kreslenie: kŕčovitý úchop, silný tlak na podložku, neudrží písmo na riadku
• Príliš pomalé tempo
• Vyhýbanie sa učeniu, zlyhávanie na písomkách
• Ťažkosti s počítaním, zapisovaním číslic do stĺpcov, orientáciou na číselnej osi

• Dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia

3. Motorika, koordinácia a rovnováha

• Hrubá motorika: ťažkosti pri učení sa bicyklovať, plávať, skákať cez švihadlo, chytať loptu…
• Zlé držanie tela: ovisnuté ramená, dieťa je ako “handrová bábika” alebo naopak neustále vo fyzickom napätí
• Jemná motorika a sebaobsluha: Problémy so zaväzovaním šnúrok, zapínaním gombíkov, používaním príboru alebo strihaním nožnicami.
• Poruchy rytmu: Neschopnosť zopakovať jednoduchý rytmus tlieskaním 
• “Nešikovnosť”: zakopávanie, padanie, narážanie do vecí
• Ťažkosti s vnímaním vlastného tela – s napodobňovaním pohybov, odhadovaním sily, nezrelá kresba postavy
• Ťažkosti s motorickým plánovaním – dyspraxia

4. Pozornosť, správanie a organizácia

• Ťažkosti s udržaním pozornosti, neustále vrtenie sa
• Rýchla fyzická a mentálna unaviteľnosť
• Bežné úkony stoja dieťa 2-3 násobne viac námahy
• Ťažkosti s viacstupňovými inštrukciami

5. Reč a dýchanie

• Ťažkosti s plynulosťou reči: zajakavosť, zlá koordinácia dýchania a reči.
• Ťažkosti s výslovnosťou

Indikácie u dospievajúcich a dospelých

• Lepšie zvládanie akademickej záťaže a štúdia
• Zlepšenie priestorovej orientácie
• Zlepšenie schopnosti koordinovať úkony pri šoférovaní
• Zvládanie stresu a úzkosti
• Neurorehabilitácia po úrazoch
• Zlepšenie sústredenia a celkového výkonu pri menšej námahe

Výsledky – Ako Bilaterálna integrácia pomáha

Pravidelné cvičenie môže u detí podporiť:

• lepšiu koordináciu oboch strán tela
• lepšiu rovnováhu
• plynulejší pohyb
• lepšie držanie tela
• presnejšie vykonávanie pohybových sekvencií
• lepšie vnímanie vlastného tela
• lepšie zvládanie pohybových úloh, zdokonalenie v športe
• rozvoj laterality
• dlhšie udržanie pozornosti
• plánovanie a organizovanie činnosti
• zlepšenie schopnosti nasledovať inštrukcie
• plynulejšie čítanie
• ľahšie písanie, zvýšenie ochoty kresliť
• lepšie porozumenie matematike 
• menej frustrácie a viac sebavedomia

Rozsah a tempo zmien závisí od aktuálnych kapacít dieťaťa, pravidelnosti a precíznosti cvičenia a primeraného nastavenia programu.