Terapia hrou je terapeutický prístup, v ktorom sa hra využíva ako prirodzený jazyk dieťaťa, ktorý umožňuje bezpečným spôsobom vyjadriť a spracovať svoje emócie a zážitky, aby získalo vnútornú rovnováhu, lepšie rozumelo sebe aj svojim pocitom a dokázalo zvládnuť náročné situácie v bežnom živote.

História

Začiatkom 20. storočia začali Sigmund Freud a jeho spolupracovníci používať detskú hru ako náhradu na slová. Prielom v tejto oblasti priniesol v 40tych rokoch psychológ Carl Rogers s jeho prístupom zameraným na človeka (Person-Centered Aproach – PCA). Rogers veril, že každý človek má v sebe prirodzenú tendenciu k rastu a hojeniu. 

Virginia Axline (žiačka a kolegyňa Rogersa) preniesla túto myšlienku do sveta detí a  vytvorila nedirektívnu terapiu hrou. Hru definovala ako prirodzený jazyk dieťaťa a hračky ako jeho slová, vytvorila priestor, v ktorom sa deti môžu hrať podľa svojich vlastných potrieb a formulovala slávnych 8 základných princípov, ktoré hovoria o vytvorení bezpečného priestoru, prijatí dieťaťa bez výhrad a dôvere v jeho vlastné schopnosti vyriešiť svoje problémy.

Garry Landreth nadviazal na jej prácu a z nedirektívnej terapie hrou vytvoril ucelený a medzinárodne uznávaný model (Child-Centered Play Therapy – CCPT). Metódu zdokonalil a rozšíril do praxe – prepojil terapiu s bezpečne nastavenými hranicami a zapojením rodičov.

Landreth priniesol známy výrok: „Vtáky lietajú, ryby plávajú a deti sa hrajú.“ 

Teória – ako funguje

Podľa prístupu zameraného na človeka (PCA) má každý človek aj každé dieťa v sebe aktualizačnú tendenciu – hnaciu silu, ktorá mu umožňuje rozvíjať svoje možnosti a schopnosti a napĺňať svoj potenciál. Na to, aby toto zdokonaľovanie mohlo prebiehať, potrebuje dieťa vhodné podmienky a prostredie. V živote sa však niekedy vyskytnú situácie, kedy niečo blokuje proces napĺňania detského potenciálu. Deti často prežívajú úzkosť a vnútorné napätie vtedy, keď vidia veľký rozdiel medzi tým, aké v skutočnosti sú, a aké by chceli (alebo mali) byť. 

Nedirektívna terapia hrou kladie za cieľ v prvom rade vytvoriť vzťah, ktorý bude dieťa vnímať ako bezpečný. Vďaka takémuto vzťahu môže dieťa získavať skúsenosti s druhou osobou, ktorá sa oňho úprimne zaujíma, akceptuje ho také aké je a dôveruje mu. 

Existujú tri hlavné podmienky pre vytvorenie takého vzťahu:

Bezpodmienečné pozitívne prijatie a akceptácia sa spájajú s úctou ku každému dieťaťu (človeku) a uznaním jeho hodnoty bez ohľadu na jeho stav, pocity a správanie.
Empatia umožňuje zachytávať aktuálne prežívanie dieťaťa a reagovať naň.

Kongruencia je zhoda medzi vnútorným prežívaním, myslením a vonkajším prejavom terapeuta, ktorá robí z interakce autentický a čitateľný zážitok, vďaka ktorému dieťa cíti, že terapeutovi môže naozaj dôverovať. 

Aby sa mohol naplno uplatniť prirodzený rast dieťaťa, je potrebné rešpektovať jeho vývinové špecifiká. Dieťa totiž nie je malý dospelý. Dospelí spracovávajú svoje myšlienky a pocity cez rozhovor a slová. Pre deti je však prirodzeným médiom na vyjadrenie hra a aktivita.

V bezpečnom prostredí herničky dostáva dieťa priestor:

Slobodne vyjadriť svoje emócie: Prijímame a akceptujeme všetky jeho pocity – vrátane hnevu, strachu, smútku či frustrácie. Akceptovanie pocitu však neznamená, že akceptujeme akékoľvek správanie – preto sú v herni prítomné aj bezpečné hranice.

Porozumieť svojim pocitom: Keď dieťa dostane priestor svoje emócie v hre prežiť a vyjadriť bez hodnotenia, postupne im začína lepšie rozumieť.

Získať nad emóciami kontrolu: Dieťa sa učí svoje pocity postupne ovládať a prirodzene sa znižuje ich intenzita aj vnútorné napätie, ktoré vyvolávali

Nedirektívna terapia hrou teda vyššie uvedeným spôsobom podporuje u dieťaťa zmenu v sebavnímaní, celkovú schopnosť zmeniť sa a facilituje proces rastu.

Prax – ako vyzerá

V rámci nedirektívnych hrových prístupov u nás poskytujeme dve hlavné formy práce (v cenníku ich nájdete pod názvom Poradenstvo s prvkami terapie hrou):

• Nedirektívna terapia hrou (Terapeut + dieťa): Individuálne stretnutia v herni. Dieťa voľne vedie hru, pričom terapeut vytvára bezpečný priestor, zrkadlí pocity a drží hranice. Pomáha dieťaťu spracovať vnútorné napätie, strachy či hnev a posilňuje jeho sebadôveru. 
• Filiálna terapia (Terapia vzťahu rodiča a dieťaťa): Program zameraný na posilnenie vzťahu medzi vami a vaším dieťaťom. Terapeut učí a sprevádza vás (rodiča), ako sa stať hlavným sprievodcom pre svoje dieťa počas špeciálnych hrových polhodiniek. 

Aby sme pre vás vybrali tú najvhodnejšiu formu práce, postupujeme krok za krokom:

1.Vstupná konzultácia (bez dieťaťa):
Prvé stretnutie prebieha len s rodičmi. Preberieme, s čím za nami prichádzate, čo vás znepokojuje, ako sa dieťa doteraz vyvíjalo a ako funguje v bežných každodenných činnostiach a situáciách.

2.Pozorovacie stretnutia v herni:
Jedno alebo viacero stretnutí na ktoré prichádza dieťa s rodičom/rodičmi. Cieľom je spoznať  potreby dieťaťa, vidieť ako reaguje v jednotlivých situáciách a porozumieť tomu, ako spolu ako rodina fungujete.

3.Hodnotiaca konzultácia (bez dieťaťa):
Konzultácia s rodičmi, na ktorej vyhodnotíme pozorovacie stretnutia, dohodneme sa na konkrétnom postupe a vyberieme, ktorá z ponúkaných foriem bude pre vaše dieťa prínosnejšia (Nedirektívne terapia hrou alebo Filiálna terapia).

Stretnutia prebiehajú spravidla 1-krát týždenne:

• Pri nedirektívnej terapii hrou trvá jedno hrové stretnutie dieťaťa v herni 45 minút (proces dopĺňame aj občasnými konzultáciami pre rodičov).
• Pri filiálnej terapii prebieha 30 minút hrová polhodinka rodiča s dieťaťom a 45 minút samostatná konzultácia rodiča s terapeutom.

Indikácie – komu pomáha

Terapia hrou je vhodná pre deti približne od 3 do 10-12 rokov, ktoré prechádzajú náročným obdobím alebo u nich pozorujete zmeny v správaní a prežívaní. Najčastejšie pomáha pri ťažkostiach v týchto oblastiach:

Emocionálne ťažkosti a úzkosti

• Nadmerný strach, úzkosť, obavy alebo panika
• Výrazná plachosť, uzatváranie sa do seba a výkyvy nálad
• Nízka sebadôvera, smutná nálada alebo pocity zlyhania
• Problémy so spracovaním silného hnevu a frustrácie

Ťažkosti v správaní a prejavoch

• Výrazné výbuchy hnevu, vzdor alebo agresívne prejavy
• Sťažnosti zo škôlky či školy na nerešpektovanie hraníc a pravidiel
• Motorický nepokoj, nesústredenosť a podráždenosť
• Problémy s odmietaním spolupráce alebo nadmerná kontrola

Náročné životné situácie a zmeny

• Ťažká adaptácia na škôlku alebo školu, sťahovanie
• Rozvod, rozchod rodičov alebo konfliktné prostredie v rodine
• Úmrtie v rodine, strata blízkej osoby alebo domáceho miláčika
• Narodenie súrodenca spojené so žiarlivosťou či regresom v správaní (napr. návrat k plienkam)
• Zážitok traumatickej udalosti (napr. nehoda, hospitalizácia)

Somatické (telesné) prejavy bez lekárskej príčiny

• Časté bolesti bruška alebo hlavy spojené so stresom
• Problémy so spánkom, nočné mory alebo strach zo zaspávania
• Pomočovanie (enuréza) alebo pokakávanie (enkopréza) psychického pôvodu
• Okusovanie nechtov, tiky alebo iné nervózne zlozvyky

Výsledky – Ako Terapia hrou pomáha

Cieľom terapie hrou nie je dieťa „prerobiť“, ale pomôcť mu spracovať to, čo ho ťaží a umožniť mu prežívať pocit vnútornej rovnováhy a bezpečia.

Priaznivé zmeny sa prejavujú v dvoch hlavných rovinách:

U dieťaťa

• Lepšie porozumenie svojim emóciám
• Zníženie úzkosti a napätia
• Nárast sebadôvery a sebaúcty
• Rozvoj sebaregulácie
• Nové stratégie riešenia problémov

Pre rodičov a rodinu

• Hlbšie porozumenie dieťaťu
• Posilnenie vzájomného vzťahu
• Láskavé a pevné hranice
• Pokojnejšie zvládanie náročných každodenných situácií